SK

Ocean cooling geoengineering - Experiment geonžinierskeho ochladenia oceánu

Prehľad

   Tento experiment používa presne rovnaké nastavenie ako Seasonal Attribution experiment ale tento sa díva na účinok náhleho umelého chladenia oceánskeho povrchu.

Stav

• Niektoré simulácie použité v tomto experimente boli počítané predtým v Seasonal Attribution experimente.

• Prvá simulácia určená pre tento experiment bola spustená 11. decembra 2008.

• Finálna simulácia bola spustená 11. marca 2009. Poďakovanie patrí všetkým, ktorí dobrovoľne prihlásili svoje počítače!

• Tento experiment vstúpil do fázy analýz, keď všetky simulácie boli dokončené.

Motivácia

   Na jednej strane sa ľudia stávajú stále viac znepokojení zmenou klímy spôsobenej ľudských emisií skleníkových plynov, ale na druhej strane si tiež uvedomujú, že už bolo vyprodukovaných veľa skleníkových plynov a že redukovanie emisií v budúcnosti by asi mohlo byť celkovo obtiažne. Jedna myšlienka ako sa zaoberať s týmto je aktívne schladiť oceánsky povrch, predpokladane na "prirodzené" teploty.

   Napríklad, James Lovelock z Gaia fame a Chris Rapley, riaditeľ Science Museum v Londýne, navrhli vloženie veľkých zvislých potrubí do oceánu, ktoré by pasívnym využívaním energie vĺn nútili chladnú vodu vystupovať z hlbín oceána smerom k povrchu a v dôsledku toho povrch ochladzovať. (to by mohlo tiež zaistiť, aby viac kysličníka uhličitého bolo absorbovaného z atmosféry a uskladneného v hlbinách oceánu, ale tu si urobíme starosti len s chladiacim účinkom.) Tento experiment bude skúšať účinky hocijakej metódy, ktorá by schladila oceánsky povrch ale ponechala ďalšie podmienky tie isté. Budú vnútrozemské oblasti ochladené? Bude zmena zrážok?

Metóda

   Tento nový experiment pozostáva z dvoch zložiek. Prvá je súbor simulácií roku 2000 (v skutočnosti marec 2000 až apríl 2001) používajúcich aktuálne podmienky vyskytnuté v roku 2000. Tieto podmienky zahrňujú pozorované hodnoty atmosferických koncentrácií skleníkových plynov a iných plynov a aerosólov, rovnako ako pozorované teploty oceánskeho povrchu a pokrytie tabuľového ľadu. Simulácie sa líšia v počiatočnom stave počasia nastavenom pre polnoc 1. marca 2000, takže každá simulácia dáva príklady toho, aké počasie asi mohlo byť v roku 2000. Koniec koncov, tieto simulácie dajú odhad klímy pre tento rok. Tieto simulácie boli dokončené ako časť zo Seasonal Attribution experimentu.

   Druhá zložka zahrňuje opakovanie tieto simulácie, ale s teplotami oceánskeho povrchu chladenými (a rozlohou tabuľového ľadu expandovanou) podľa určenia podmienok roku 2000, aké by boli bez emisných skleníkových plynov (ale toto nie je celkom "prirodzené" pretože stále by boli prítomné iné veci, ako napr. emitovanie sulfátových aerosólov). Tieto oceánske podmienky boli odhadované ako časť "nepriemyselnej" zložky Seasonal Attribution experimentu. (Bude sa používať len jeden zo 40 odhadov použitých v tomto experimente, i keď so vzorom vypočítaným podľa HadCM3 modelu a amplitúdou ako šiesty rozhodný odhad založený na porovnaní daného vzoru s pozorovaným záznamom.) I keď je nepodobná "nepriemyselnej" simulácii, táto simulácia bude používať skutočne pozorované koncentrácie skleníkových plynov.

Výskumníci

Dáithí Stone (University of Cape Town)

Tolu Aina, Milo Thurston (University of Oxford)

Pardeep Pall (ETH Zürich)