Pre úvod k 5 fázovému experimentu, kliknite sem (here).

        Kysličník síričitý (SO₂) je emitovaný spaľovaním fosilných palív a môže reagovať s inými molekulami (OH alebo peroxid vodíka), najmä v oblačnosti, a vytvárať ako je známe sulfátový aerosól (čiastočky vznášajúce sa vo vzduchu). To znamená, že množstvo sulfátu v atmosfére súvisí s hodnotou emisie SO₂, ale aj s funkcieschopnosťou týchto iných molekúl, počtom oblačných kvapôčok vo vzduchu atď .

        Pretože v tomto experimente používame model ktorý má interaktívny kolobeh síry, môžeme identifikovať, ako je úhrnná hodnota sulfátu v atmosfére ovplyvňovaná zmenou emisií kysličníka síričitého a/alebo koncentráciami kysličníka uhličitého (CO₂) v atmosfére. V experimente kolobehu síry zdvojujeme CO₂ (fáza 3 - vrchná mapa), meníme emisie SO₂ na predpokladané pre rok 2050 (fáza 4 - prostredná mapa) a robíme kombinovaný experiment zdvojnásobenia CO₂ a emisií SO₂ pre rok 2050 zároveň (fáza 5 - spodná mapa), k určeniu účinkov ohrievania atmosféry podľa budúcich koncentrácií sulfátu v atmosfére.

        Mapy (a), (b) a (c) ukazujú úhrnnú hodnotu sulfátu v celej hrúbke atmosféry (stupnica predstavuje mg.m^-2) pre fázu zdvojnásobenia CO₂ (fáza 3), fázu emisií pre rok 2050 (fáza 4) a pre fázu kombinácie emisií sulfátu pre rok 2050 a dvojnásobný CO₂ (fáza 5), spriemerovaný pre posledných 8 rokov každej fázy. Emisie sú použité podľa scenára IPCC A2 (ktorý je rovnaký ako 'world 3' v zjednodušenej diskusii here), predpokladajúceho veľmi nerovnomerný vývin sveta v budúcnosti, čo predpokladá prirodzenú závislosť a zachovanie lokálkych identít, t.j. pokračuje sa podľa obvyklého scenára, kde rozvojové krajiny sa smú rozvíjať a rozvinuté krajiny pomalyredukovať emisie SO₂ so žiadnym rozširovaním technológií (podívaj sa here). Scenár A2 bol použitý, pretože poskytuje jednu z najvyšších emisií síry z dostupných scenárov.

        Prvý zaujímavý bod na pohľad je v porovnaní (a) a (b). Môžete vidieť, že keď sú používané emisie SO₂ pre rok 2050 namiesto súčasnosných emisií, hodnota sulfátu nad USA a západnou Európou je očakávaná, že bude nižšia. Je predpoklad, že emisie SO₂ sa znížia v týchto oblastiach a obrázky to odrážajú.

        Emisie vzrastajú na subkontinente a v juhovýchodnej Ázii v dôsledku technologického rozvoja a spôsobujú vzrast úhrnej hodnoty sulfátu týchto oblastí (a v celých subtrópoch - vid obrázok (b)). Taktiež vzrastá hodnota sulfátu nad Južnou Amerikou a Afrikou, opäť v súvislosti s technologickým rozvojom a vzrastajúcimi emisiami v týchto oblastiach. Čiastočky sulfátu sa rozptyľujú slnečným žiarením späť do priestoru, a tak obmedzujú hodnotu slnečného žiarenia dosahujúceho povrch Zeme. Naviac, keďže sulfát je veľmi rozpustný vo vode, robí mraky viac odrážajúce, opäť redukujúce hodnotu slnečného žiarenia siahajúceho na zemský povrch. Oba tieto mechanizmy znamenajú, že sulfát má chladiaci účinok. Keď CO₂ je dvojnásobný spolu so zvyšovaním emisií SO₂ (fáza 5), nastáva malá zmena v úhrnnej hodnote sulfátu oproti iným fázam, indikujúc, že hodnota sulfátu v atmosfére nie je ovplyvnená stúpajúcim CO₂ predovšetkým. Tento výsledok predpokladá, že v budúcnostimôže byť sulfát stále užitočný pri redukovaní časti zahrievania súvisiacej s vyššími úrovňami CO₂.