Napoje-uvod

Nápoje - úvod

Súčasť výživy

    Ak chceme úspešne riešiť účelnú a vyváženú výživu človeka, nesmieme zabúdať na vhodné pokrytie jeho potreby tekutiny. Veď všetky chemické deje, ktoré sa uskutočňujú pri látkovej premene v ľudskom tele, môžu prebiehať jen za prítomnosti vody. Voda tvorí v človeku značný podiel jeho telesnej váhy. Tak muž vážiaci 70 kg „nosí so sebou" 45 kg vody; pritom čím je organizmus mladší, tím viac vody obsahuje, ako v dobe dospelosti alebo v starobe. Voda tvorí väčšiu alebo menšiu súčasť všetkých telesných tkanív, pevných i tekutých. Slúži ďalej ako rozpúšťadlo mnohých ústrojných aj neústrojných látok (živín aj ich štiepnych splodín), umožňuje ich vstrebávanie alebo presun na miesta ďalších premien či naopak, vylučovania nepotrebných látok z tela. Odparovanie vody z potu sa uplatňuje pri riadení telesnej teploty, pretože sa telo takto ochladzuje. Z uvedených príkladov teda vyplýva, že voda umožňuje výmenu a premenu látok i energií. Potreba vody musí byť teda plynulo hradená potravou.

    Už pomerne malý úbytok vody z tela sa dôrazne ohlasuje pocitom smädu, ktorý je vyvolaný práve znížením jej obsahu v krvi, a nielen poklesom celkového množstva vody v tele. Preto taktiež pociťujeme smäd pri jedle, nakoľko z krvi sa odoberá voda nutná pre vylučovanie tráviacich štiav. Obyčajne umiestňujeme pocit smädu do horných častí tráviaceho ústrojenstva a hovoríme, že nám „úplne sucho v krku"; väčšinou je to iba zdanlivé, pretože ku skutočnému vysychaniu sliznice ústnej a hltanovej a k obmedzenému vylučovaniu slín dochádza až po veľkých stratách vody, ako môžu nastať napr. pri značných hnačkách, výdatným potením či po veľkých stratách krvi.

    Ľudské telo má určité zásoby vody, a to hlavne vo svaloch, v podkožnom väzive, v pečeni, a taktiež v krvi. V prípade potreby je k dispozícii najskôr voda zo svalstva, ktoré ju môže poskytnúť 2 až 3 l, bez priameho ohrozenia jeho výkonnosti. Pečeň zasa vstrebanú vodu zadržiava a postupne podľa potreby odovzdáva do kolobehu. Tak sa obmedzí bezprostredné a rýchle vylučovanie vody obličkami tesne po napití.

    Zásoby vody v ľudskom tele nie sú však veľké, a tak s nimi človek vystačí len krátku dobu. Naproti tomu bez hutnej potravy pri dostatku vody sa človek obíde až 60 dní, ak má po ruke potrebné zásoby tuku. Ak sa zmenší obsah vody v tele iba o 10 %, vyvolá to poruchy, ktoré sa ďalším znižovaním stupňujú, a keď človek stratí asi 20 až 25 % svojej vody, hynie smädom.

    Úbytok vody v tkanivách a tekutinách telesných brzdí výmenu a premenu látok či energii, jej rozmnoženie tieto pochody zasa povzbudzuje, avšak len do istej miery. Úmerne s pribúdajúcim vekom klesá u človeka obsah vody v tele, a tým tiež intenzita uvedených pochodov.

    Dospelý človek potrebuje denne 2 až 3 litre vody, ktoré kryje prevažne nápojmi a tekutými pokrmami (1,6 l), ďalej tuhými potravinami a pokrmami (0,61) a zbytok si vytvára priamo v tele spálením kalorických živín (bielkovín, tukov a glycidov). Z tela sa voda vylučuje hlavne obličkami (močom), ďalej potnými žľazami (potom) a pľúcami, malý podiel taktiež stolicou. Tak sa vydáva z tela dospelého človeka denne celkom asi 2,5 l vody. Preto je treba k zachovaniu stáleho obsahu vody v tele zabezpečiť jej stály prívod potravou (myslené v širšom slova zmysle). Ľudia, ktorí sa pri namáhavej práci alebo pri ťažkom športovom výkone veľa potia, rovnako ako tí, ktorí pracujú alebo sa zdržujú v teplom prostredí, môžu stratiť potom i niekoľko litrov vody denne, predovšetkým ak nie sú pre túto prácu či výkon alebo uvedené prostredie primerane aklimatizovaní, a ich potreba vody je pochopiteľne väčšia.

    Deti potrebujú síce v absolútnych hodnotách vody menej, zhruba 1,5 až 2 1 denne, ale oproti dospelému človeku naliehavejšie a relatívne viac (tak napr. malé deti i 150 g vody na 1 kg telesnej váhy a dospelí len 40 g v priemere). Čím je dieťa mladšie, tým horšie znáša nedostatok vody. Nebránime preto deťom v pití, nesmú však piť nadmerne a zbytočne, čo neúčelne zaťažuje tráviace a vylučovacie ústrojenstvo a môže viesť ľahko k nechutenstvu.

    Väčšina vody, ktorú človek potrebuje, je teda obsiahnutá v bežne prijímaných nápojoch a strave, takže s výnimkou horúcich letných dní alebo iných okolností obyčajne postačí 0,25 l tekutiny po obede a práve toľko po večeri. Ako sú veľkí či malí jedáci, tak sú i ľudia, ktorí pijú mnoho alebo zasa naopak pijú nápadne málo. Človek si ľahko zvyká práve na hojné pitie, na množstvo a na kvalitu i druh požívaných tekutín (menej ľahko už na obmedzenie pitia) a musí obyčajne vynaložiť veľké sebazaprenie i silu vôle, aby nadmernému pitiu zase odvykol. Z toho vyplýva, že nejaká určitá miera pitia nie je pre jednotlivca niako presne určená a že podlieha jeho vôli a taktiež návyku. Pritom sa mohutne uplatňuje i to, aké nachádza zaľúbenie v pocitoch vznikajúcich dráždením rozmanitých čidiel (chuťových, čuchových, zrakových i iných) pri pití určitého nápoja. Ak sa stane táto záľuba skutočne zvykom, človek naďalej túži po maximálnom napĺňaní pre neho príjemných pocitov (hoci aj v rozpore so zdravotnými tendenciami), čo môže viesť nakoniec i k určitému labužníctvu alebo zneužívaniu. Preto pri jasnom stanovisku v otázke požívania alkoholických nápojov musíme práve nealkoholické nápoje pripravovať a podávať v pestrom výbere, s najpriaznivejšími organoleptickými vlastnosťami, a pritom tiež biologicky hodnotné a zdravotne bezpečné. Na druhé strane je pri nápojoch aj iba ochutených prídavkom rôznych likérov, páleniek alebo vín určité nebezpečie, že jednotlivec so slabou vôľou môže byť priamo alebo nepriamo privedený k pravidelnému požívaniu hoci malých, ale neskôr sa zvyšujúcich dávok alkoholu. Musíme tu prísne individualizovať a hlavne nedovoľovať, aby sa z nápojov, ktoré sa podávajú pri rôznych mimoriadnych a slávnostných príležitostiach s prídavkom alkoholu, stali nápoje bežné. Mimochodom, deťom a mládeži, tehotným a dojčiacim ženám, väčšinou všetkým chorým a osobám riadiacim motorové vozidlá alebo vykonávajúcim zodpovednú práci nepodávame nikdy alkoholické nápoje alebo nápoje s prídavkom alkoholu na úhradu potreby tekutiny a ani k pohosteniu.

    Nemenej dôležité sú aj hygienické otázky súvisiace s vlastným pitným režimom. Nadmerné pitie vody alebo iných nápojov pred hlavným jedlom alebo pri jedle nie je vhodné, pretože sa tým znižuje chuť do jedla a zbytočne sa riedia tráviace šťavy. Mierne napitie v priebehu jedla z dôvodov skôr uvedených pripúšťame. Napokon bežná úprava pokrmov, predovšetkým pokiaľ sa týka solenia a korenenia, musí byť taká, aby nejaké zvláštne pitie (okrem malých dávok) nebolo nutné s výnimkou už zmienených horúcich letných dní, pre osoby pracujúce v horúcom prostredí, pracujúcich ťažko telesne, ako aj pre športovcov po namáhavom výkone. V zásade teda hasíme smäd mimo hlavného jedla, tj. najlepšie po obede alebo po večeri, poprípade konzumujeme vhodné nápoje v odpoludňajších hodinách, kedy obyčajne vrcholí fyziologická naliehavosť krytia potreby tekutiny pre človeka.

Recepty - Nápoje

Nápoje - úvod

Súčasť výživy

Význam miešania nápojov

Príprava miešaných a mixovaných nápojov v praxi