Recepty - rady

Stolovanie a prestieranie

Stolovanie a prestieranie ako aj návyky pri jedení patria k prejavom ľudskej kultúry. V stolovaní a prestieraní sa snažíme uplatňovať predovšetkým tri hľadiská, a to hľadisko účelnosti, hľadisko estetické a hľadisko zdravotno-hygienické. Vieme, že pekne upravené jedlo, farebne i chuťové vhodne zladené, pekne upravený stôl, čistota, pokoj v miestnosti, kde sa  jedlo podáva, sú dôležitými faktormi nielen estetickými, ale aj zdravotnými. Pokusy fyziológa Pavlova názorne ukázali, že hnev, strach, nepokoj, môžu nepriaznivo vplývať na vylučovanie tráviacich štiav. Zrakové, čuchové a  sluchové vnemy môžu pomocou tzv. podmienených reflexov priaznivo alebo nepriaznivo vplývať na pochody trávenia. Je prirodzené, že tieto vedecké poznatky sa musíme snažiť uplatniť všade, kde je to len možné. Mnohých chýb sa tu dopúšťame nielen v rodinách, ale aj vo verejnom stravovaní. Z tejto stránky tu môžu veľa dosiahnuť sami stravníci priamym poukazovaním na chyby.

V stolovaní v domácnostiach môžeme veľa zlepšiť. Na trhu je dostatok jednoduchého hladkého porcelánu a skla ako aj účelného nábytku. Ne je na mieste dvojtvárnosť v stolovaní a prestieraní: na jednej strane prestierať premrštene pre návštevy a na druhej strane nedopriať si pekne upravený stôl a vkusný riad pre vlastnú rodinu. Je účelnejšie kupovať vkusné súpravy hladkých tvarov aj farebne ladených, napríklad do pastelových farieb, ako opatrovať drahé, bohato a neraz nevkusne zdobené veľké súpravy, ku ktorým sa po rozbití nedá nič dokúpiť.

K raňajkám sa málokde v rodinách osobitne prestiera, no na sviatky alebo nedele, prípadne pri návštevách je vhodné napr. úsporné, tzv. anglické prestieranie. Sú to malé obrúsky, pre každého stolovníka jeden, na ktorý sa dá uložiť potrebný príbor, a jeden väčší, podlhovastý, uprostred stola. Tam, kde sa schádza rodina k jedlu, a mala by sa stretať aspoň raz cez deň, mal by sa stôl prestierať obrusom. Dáva to jedlu i jedeniu slávnostnejší ráz a núti k príkladnému správaniu sa všetkých členov rodiny. Pre deti možno používať farebné obrusy, na ktorých nie sú prípadné drobné škvrny také badateľné.

Zmysel pre správne, to znamená účelné a pekné stolovanie treba pestovať od detského veku, a to v rodine aj v kolektíve. Dieťa má mimoriadnu schopnosť napodobovať dospelých a preberá od nich dobré zvyky aj zlozvyky. Preto rodičia musia byť deťom príkladom. Nesmieme zabúdať, že stolovníkom je aj najmenší člen rodiny. Nechajme dieťa jesť samostatne, len čo vie trocha zručnejšie narábať lyžičkou, majme trpezlivosť pri jeho ťažkostiach a pomáhajme mu, aby sa čím skôr naučilo jesť samo. To môžeme robiť už v druhom roku. Všímajme si, ako dieťa pri jedení napodobuje dospelých, koľko pozornosti venuje, aby odpozorovalo, ako sa to robí. Aj keď dieťa vedieme k samostatnosti, nenechajme ho samo na seba. Pomôžme mu a veďme ho, opravujme, ale nezabudnime ani pochváliť. Netrpme zlozvyky pri jedení, ako je búchanie príborom, oblizovanie noža, mľaskanie a chlípanie, aby sa dieťa, až vyrastie, nemuselo hanbiť za svoje správanie. U detí osobitne dbajme na správny pomer výšky stoličky k stolu, aby si zvykli sedieť rovno.

Je veľa drobných, no dôležitých otázok, ktoré patria do kultúry stolovania. Pekne prestretý stôl, čistá, úhľadná miestnosť, pokojné prostredie, tiché narábanie príbormi, jedenie bez chvatu mali by byť úplne prirodzenou vecou. Nečistý stôl so zvyškami jedál po predchádzajúcich stravníkoch, zle umytý príbor, tmavá, zle vetraná miestnosť, neupravení stolovníci alebo obsluhujúci personál, hlučný rozhlas, štrnganie príbormi a chvat môžu spôsobiť tráviace poruchy, ktoré sa neskoršie môžu prejaviť aj na zdravotnom stave. K jedeniu by sme mali, a to v rodinách aj na pracoviskách, pristupovať vkusne, čisto upravení, učesaní, s umytými rukami, čo je nevyhnutnou hygienickou požiadavkou. K stolu a do jedálne by sa nemalo vstupovať v šatstve, ktoré nepríjemne zapácha, aj keď ide o zápach z pracovného prostredia.

PRESTIERANIE K RAŇAJKÁM

K raňajkám môžeme prestrieť farebný obrus, alebo malé obrusy pre jednu osobu zdobené vzorkou alebo výšivkou, avšak nie plastickou.

Na obrus rozostavíme tanieriky s rovnakými šálkami (čajovými alebo kávovými) uchom k pravej ruke. Na tanieriky vpravo položíme malé lyžičky. Do stredu stola dáme cukorničku s klieštikmi na cukor alebo lyžičkou, vedľa postavíme košík alebo tanier s pečivom alebo nakrájaným chlebom. Keď podávame lekvár alebo džem priamo v pohári, postavíme ho na tanierik s lyžičkou do stredu stola. Každý si naberie lyžičkou a rozotrie na chlieb pripraveným nožom. Maslo a rozličné nátierky podávame v sklených, porcelánových alebo kameninových miskách s nožom. Bábovku alebo koláče podávame na plochom tanieri alebo na miske, podľa potreby s plochým nožom. Nezabudnime na poháre a džbán s vodou. Teplý nápoj prinesieme v kanvici tesne pred zasadnutím k raňajkám.

Keď podávame na raňajky vajcia, syr alebo mäso, postavíme šálky s tanierikom k ľavej ruke. K pravej ruke pripravíme dezertný tanierik s nožom na pravej strane; keď je potrebná vidlička, položíme ju po ľavej strane tanierika. Varené vajcia podávame v kalíšku, ktorý postavíme na tanierik. Nôž a lyžičku položíme po pravej strane tanierika, soľničku pred tanierik. Vajcia môžeme podať aj bez škrupiny v miske, ktorú postavíme na tanierik, s lyžičkou po pravej strane.

Tekutiny, či už čaj, mlieko alebo káva, by mali byť len doplnkom raňajok; hlavnou ich súčasťou by mal byť syr, vajcia, mäso, ryby, paštéta, nátierky, chlieb a maslo. Raňajky majú byť výdatnejšie ako desiata, aby bol zavčasu krytý predpoludňajší výdaj energie.

PRESTIERANIE K DESIATEJ

K desiatej prestieranie tak ako k raňajkám, ak ju vôbec jeme doma. Väčšina ľudí desiatuje na pracovisku, preto je potrebné, aby si priniesli so sebou jedlo starostlivo zabalené. Na balenie jedla nepoužívame nikdy vrecká od soli alebo cukru, pretože osolený múčnik alebo cukrom obalený chlieb je nechutný. Najväčším prehrešením proti zásadám hygieny je balenie jedla do novinového papiera, ktoré potom zapácha tlačiarenskou čerňou a je zdravotne závadné.

Na balenie jedla používame papierové servítky, ktoré ešte prebalíme čistým papierom, alebo mikroténové vrecká na desiatu. Na mäkké, krehké a šťavnaté jedlo použijeme hliníkovú škatuľu alebo škatuľu z plastických látok, ktorú po každom použití vymyjeme, lebo ľahko napáchne jedlom. Teplé nápoje dávame do termosiek. Aj skromná desiata chutí lepšie, keď je starostlivo zabalená, ako keď je v nečistom papieri.

Desiata by mala byť len malým zajedením si medzi raňajkami a obedom, aby neodoberala chuť od obeda. Pre deti sú vhodné najmä ovocné a zeleninové desiate, ktoré zároveň dodávajú potrebné vitamíny a minerálne látky. Aj dospelým po správnych, výdatných raňajkách by stačilo ovocie alebo kúsok natretého chleba a zelenina. Pred jedlom si vždy umyjeme ruky, najmä keď jeme na pracovisku.

PRESTIERANIE K OBEDU A VEČERI

Mnoho ľudí sa  stravuje mimo domova a rodinným jedlom okrem raňajok býva spravidla len večera. K obedu a k večeri prestierame rovnako. Stôl prikryjeme bielym alebo farebným obrusom a položíme naň ploché taniere asi 2 cm od okraja stola. Keď podávame polievku, dávame na ne ešte hlboké taniere. Po pravej strane tanierov položíme nôž ostrou hranou k tanierom, po ľavej strane vidličku, pred tanier lyžicu s rúčkou k pravej ruke. Ak podávame aj predjedlo, ktoré sa je vidličkou a nožom, položíme vedľa veľkého noža menší nôž smerom od taniera, po ľavej ruke menšiu vidličku, vedľa veľkej vidličky tiež smerom od taniera. Ak podávame predjedlo, ktoré sa nemusí krájať, umiestime malú vidličku po pravej strane taniera vedľa noža. Na jedenie rýb používame vidličku a zvláštny lopatkovitý nôž. Ak podávame rybu ako predjedlo alebo hlavné jedlo, príbor na rybu položíme namiesto príboru na predjedlo  alebo namiesto veľkého príboru.

Vidličku alebo malú lyžičku na múčnik a lyžičku na kompót položíme vedľa lyžice na polievku. Ak prestieranie múčnikovú vidličku alebo malú lyžičku až pri podávaní múčnika, položíme ju po pravej strane múčnika. Za tanier k ľavej ruke umiestime misku na kompót alebo na šalát postavenú na malý tanierik, najmä ak kompót obsahuje kôstky a jadierka. Za tanier k pravej ruke postavíme pohár s vodou; ak podávame aj víno, postavíme pohár na víno naľavo od pohára na vodu. Papierovú servítku zložíme do trojuholníka a položíme na ľavú stranu taniera pod vidličku alebo napravo od taniera, vždy najdlhšou stranou k nemu.

Pri slávnostných príležitostiach môžeme servítku poskladať ozdobne, položiť doprostred taniera alebo pred tanier a ozdobiť kytičkou.

Do stredu stola postavíme soľničku so soľou a korením alebo paprikou, prípadne malú fľašku s octom a olejom, polievkové korenie, fľašu s vodou a košík alebo tanier s pečivom alebo nakrájaným chlebom. Na stole by nemala chýbať malá kytička ani pri každodennom stolovaní, lebo spríjemňuje a skrášľuje prostredie. Príbor na ovocie, ktorý musí byť z nehrdzavejúceho materiálu, podávame vždy až s ovocím. Nôž dáme k pravej ruke; keď podávame aj vidličku, položíme ju k ľavej ruke.

PRESTIERANIE PRI SLÁVNOSTNÝCH PRÍLEŽITOSTIACH

Keď chceme uctiť hosťa, alebo pri rodinných slávnostiach, prestrieme pekný biely obrus a stôl vkusne ozdobíme, avšak s citom pre mieru. Pri slávnostných príležitostiach prestieranie ako k obedu alebo k večeri, stôl ozdobíme kvetinami a vkusne poskladanými servítkami. Vázičky majú byť nízke a stabilné, kvetiny drobné a rovnakej farby. Na svadobnú hostinu môžeme stôl ozdobiť malými vetvičkami myrty.

Ak podávame dva druhy mäsa, po prvom mäse musíme vymeniť tanier aj príbor. Na začiatku hostiny smie ležať na stole iba jeden veľký príbor na jedenie.

Na múčnik môžeme použiť jeden dezertný tanierik, aj keď ich podávame niekoľko druhov. Pred väčšou hostinou sa dobre uplatní aperitív (alkohol povzbudzujúci chuť do jedla). Na príručnom stolíku máme pripravené fľaše s alkoholickým nápojom alebo minerálkou, na ktorý po naliatí stolovníkom fľaše odkladáme. Preto má byť poruke tomu, kto nalieva.

Ak chceme pripraviť bohatý jedálny lístok, jednotlivé chody zostavíme do takéhoto poradia: aperitív, polievka, predjedlo, ryba, ľahšie mäso so šalátom, zverina alebo mäso s omáčkou, syr, múčnik, ovocie, čierna káva. Aj keď niektoré chody vynecháme, poradie treba zachovať.

Pri hostine treba dobre zorganizovať obsluhu, aby sa na stole nehromadili použité taniere alebo misy s jedlom. Jednoduchšie je postaviť misu s jedlom na stôl, ako obslúžiť každého stolovníka osobitne.

OBSLUHA PRI STOLE

Polievku podávame v polievkovej mise, ktorú postavíme na stôl aj s naberačkou a hostia si naberajú sami. Ak podávame polievku pre malý počet osôb, môžeme ju podávať na stôl už v tanieroch, alebo ju rozniesť v šálkach na tácni, čo je menej obvyklé. Použité taniere zberáme a vymieňame za čisté vždy z pravej strany hosťa.

Tanieriky na predjedlo roznesieme po polievke a položíme z pravej strany hosťa na plochý tanier.

Ani keď podávame dva druhy mäsa alebo rybu a mäso, nekladieme na stôl dva ploché taniere naraz, ale po prvom chode tanier aj s príborom vymeníme.

Rybu predkladáme na mise s vidličkou a lopatkou alebo s vidličkou a veľkou lyžicou. Keď obsluhujeme každého hosťa osobitne, misu s jedlom podávame vždy zľava. Mäso podávame pokrájané na podlhovastej mise s podávacím príborom - lyžicou a vidličkou. Keď podávame pečené mäso v celku, dáme ho na podlhovastú misu s nožom a vidličkou.

Omáčku podávame v omáčniku s malou naberačkou. Prílohy podávame na okrúhlych alebo hranatých misách s lyžicou a vidličkou alebo len s lyžicou.

Na syr nemusíme podávať osobitné taniere; možno použiť taniere od mäsa, ale iba vtedy, ak sa nepodávalo s omáčkou.

Na múčnik prestierame dezertné tanieriky alebo podľa potreby misky. Múčnik dáme na stôl s lopatkou na múčnik; ak nie je ešte pokrájaný, aj so širokým nožom. K mäkkým múčnikom dáme lyžičku.

Ovocie môžeme jesť na tanieriku od múčnika, ak nebol s krémom. Ovocie podávame čisto umyté a utreté na misách a berie sa rukou. Na odstránenia nejedlých častí používame nehrdzavejúci nôž.

Na stôl podávame misy vždy len s tým jedlom, ktoré je práve v poradí, aby nevznikol zmätok a neporiadok. Kávu môžeme podávať po skončení jedla na prestretom stole alebo na stolíku pri kreslách, kde sa hostia neskoršie usadia.

Nápoje nalievame vždy z pravej strany, nikdy nie cez stôl. Hrdielko fľaše obviažeme papierovým obrúskom, aby sme nekvapli na obrus. Fľaše nemajú stáť na stole, ale na príručnom stolíku. Nápoje nalieva obvykle hostiteľ.

Častejšie než na obed a večeru pozývame hostí na priateľské posedenie po večeri Môžeme podávať studené jedlá, slané a sladké zákusky, čiernu kávu, víno, prípadne vhodný alkoholický napoj. Na vedľajší stôl, prestretý bielym obrusom, pokladieme misy s pripravenými jedlami, potrebné tanieriky, príbory, poháriky a papierové servítky. Hostia si berú pripravené tanieriky s príborom a poslúžia si sami podľa chuti. Zákusok alebo poháriky si odnesú na svoje miesto. Kávu nalieva hostiteľ do šálok a postupne podáva každému osobitne, alebo postaví kanvicu s kávou na tácňu so šálkami a tanierikmi a každý hosť si poslúži sám. Takto si hostiteľ ušetrí prestieranie a obsluhovanie a hostia sa cítia voľnejšie, keď nie sú pripútaní na jedno miesto pri stole.

SPRÁVANIE SA PRI STOLE

K stolu pristupujeme vždy upravení, učesaní, s čistými rukami. Stoličky hrmotne neodstrkujeme a zasadneme vždy až po starších. K jedlu prídeme vždy včas, aby na nás ostatní nemuseli čakať.

Pri stole sedíme rovno, nohy na kríž neprekladáme, lakte držíme pri tele a pohybujeme len zápästím a predlaktím. Hlava má byť mierne naklonená nad tanier. Jeme potichu, nechlípeme, nemľaskáme a neštrngáme príborom. Pri jedle má byť prostredie príjemné, preto smutné udalosti, nechutné a nepríjemné veci nespomínajme. Hádky a riešenie vzrušujúcich problémov pri jedení, ak sa opakujú častejšie, môžu byť príčinou žalúdočnej nervozity.

Ak je jedlo horúce, počkáme, kým trochu vychladne. Nikdy do taniera nefúkame, ani jedlo nemiešame. Nejeme veľmi rýchle; jedlo dobre požujeme a sústreďujeme sa na jedenie. Keď máme plné ústa, nehovoríme. Na tanier si naberieme iba toľko, koľko zjeme. Nechávať zvyšky je neslušné.

Polievkovú lyžicu držíme v pravej ruke tesne pri konci; podopierame ju prostredným prstom a palcom. Do úst vkladáme širokú stranu pri konci. Lyžicu nenaplníme úplne, aby nám polievka nestekala do taniera. Veľkú závarku najprv lyžicou prekrojíme a potom po kúskoch vkladáme do úst. Rezance alebo kapustu naberáme v polievke tak, že okraje lyžice pritisneme k tanieru, čím ich prekrojíme, aby neviseli cez lyžicu. Polievku naberáme smerom k sebe. Zvyšok polievky môžeme vyjedať z mierne nakloneného taniera smerom od seba.

Mäso a príkrm jeme vidličkou a nožom, pričom neodkrajujeme veľké kúsky. Mäso od kostí odkrajujeme; v spoločnosti nikdy kosti neberieme do rúk. Omáčku vyjedáme tak, že ju nožom nanášame na vidličku s tuhou potravou. Naberať omáčku na nôž a jesť priamo z neho je neslušné, tak isto aj oblizovanie noža. Nôž nepatrí do úst! Salámu a údeninu jeme vidličkou a nožom; salámu, ak nie je olúpaná, olupujeme príborom.

Jedlá, ktoré netreba krájať, jeme vidličkou v pravej ruke.

Rybu jeme vidličkou a lopatkovitým nožom, ktorým odstraňujeme kosti. Ak nemáme nôž na rybu, použijeme obyčajný, alebo jeme len vidličkou, ktorú držíme v pravej ruke, a pomáhame si kúskom pečiva alebo chleba, ktorý držíme v ľavej ruke.

Zo syra odkrajujeme nožom malé kúsky, ktoré priložíme na chlieb a tak vložíme do úst. Chlieb ani pečivo neodhryzujeme, ale ľavou rukou odlamujeme malé kúsky.

Praženicu jeme lyžičkou alebo vidličkou. Vajcia na mäkko jeme z kalíškov. Vŕšok odrežeme a vajíčko jeme lyžičkou. Každý kúsok si osobitne osolíme.

Múčnik jeme múčnikovou vidličkou, ktorá má jednu nožičku širšiu a tenšiu, lyžičkou alebo múčnikovým príborom, tj. malou vidličkou a nožom, najmä ak je múčnik mastný.

Ovocie jeme rukou alebo nehrdzavejúcim príborom, podľa druhu. Šťavnaté ovocie jeme príborom.

Kompót jeme malou lyžičkou z misiek. Ak obsahuje kôstky alebo jadierka, oddelíme ich v ústach, dáme na lyžičku a z nej na tanierik pod miskou.

Po jedle si utrieme ústa servítkou a len potom sa napijeme z pohára. Od stola vstaneme, až keď dojedli ostatní; odbiehať od stola pri jedení je nezdvorilé.